von Neumannovská architektúra počítača

John von Neumann položil základy konštrukcie počítačov. Podľa neho sa počítač skladá z pamäte a procesora, ktoré komunikujú s okolím prostredníctvom vstupných a výstupných zariadení. Údaje sa v počítači spracovávajú v binárnom kóde.

Procesor sa skladá z riadiacej jednotky (radič) a aritmeticko-logickej jednotky (ALU). Aritmeticko-logická jednotka má za úlohu vykonať matematické a logické výpočty. Radič riadi činnosť počítača na základne inštrukcií a údajov, ktoré číta z operačnej pamäte a aritmeticko-logickej jednotky. 

Operačná pamäť nám slúži na ukladanie medzi výsledkov a výsledkov vykonávaných inštrukcií a údajov. Taktiež je v nej uložený aj program. 

Program je postupnosť inštrukcií. Tieto predpisujú procesoru poradie v akom sa majú vykonať a taktiež aj ako má reagovať vo vzniknutých situáciách, napríklad pri spustení. 

Vstupná jednotka (klávesnica, myš, ...) nám slúži na zadanie údajov, s ktorými bude program pracovať. Výstupná jednotka (monitor, tlačiareň, ...) nám slúži na zobrazovanie výsledkov.

Princíp fungovania von Neumannovskej architektúry:

Cez vstupné zariadenie sa do operačnej pamäte načíta program a údaje, s ktorými bude počítač pracovať. Aritmeticko-logická jednotka riadená radičom zabezpečuje jednotlivé výpočty. Jednotlivé výsledky sa ukladajú do operačnej pamäte. Po vykonaní všetkých inštrukcií sa výsledok vypíše na výstupné zariadenie. 

Pre lepšie pochopenie vám môže pomôcť video: