Operačný systém

Operačný systém je základné programové vybavenie počítača, bez ktorého by počítač nemohol pracovať, preto sa predáva už nainštalovaný na pevnom disku. Používatelia sa nemusia starať o chod operačného systému, pretože sa spustí vždy pri zapnutí počítača a má štyri základné úlohy:

• sprostredkováva komunikáciu medzi používateľom a hardvérom počítača,
• umožňuje nám spustenie aplikácií (jednej alebo aj viacerých naraz), zjednodušuje ich ovládanie a vzhľad,
• spolupracuje s ovládačmi periférnych zariadení (ovládač zariadenia je softvér, ktorý umožňuje operačnému systému pracovať s hardvérom),
• stará sa o všetky súbory, bežiace programy, pamäť počítača a riadi všetky zariadenia počítača.

Rozdeliť operačné systémy môžeme z dvoch uhlov pohľadu. Podľa počtu vykonávaných úloh ich môžeme rozdeliť na jednoúlohové, ktoré nám dovoľujú mať v jednom okamihu spustený iba jeden program a viacúlohové, ktoré nám dovoľujú v jednom okamihu súčasný beh viacerých programov. Túto schopnosť označujeme aj multitasking. Podľa počtu používateľov, ktorí môžu zadávať príkazy, delíme operačné systémy na jednopoužívateľské, kde príkazy môže zadávať v jednom okamihu iba jeden používateľ a viacpoužívateľské, kde príkazy môžu zadávať viacerí používatelia v jednom okamihu. Je jasné, že používatelia nezadávajú príkazy súčasne na jednom počítači, pretože je to nemožné, teda potrebujeme počítačovú sieť.

Architektúra operačného systému sa skladá z nasledovných častí:

• používateľ je v hierarchii na najvyššej úrovni, pretože práve od neho prichádzajú príkazy (požiadavky) a pre neho sú určené aj výsledky činností, 
• prostredníctvom aplikačných programov používateľ komunikuje s operačným systémom,
• operačný systém obsahuje príkazy pre aplikačné programy, do ktorých prekladá požiadavky aplikácií,
• BIOS je systém, ktorý zaisťuje priamy styk s hardvérom počítača. V podstate je to program, ktorý je uložený v pamäti ROM, ktorá sa nachádza na základnej doske. Zabezpečuje fyzický vstup znaku z klávesnice, výpis znaku na obrazovku, zápis a načítanie informácií na/z disku, detekciu rozširujúcich kariet, obsluhu klávesnice a myši, nastavenie procesora, operačnej pamäte a grafickej karty.
• hardvér je najnižšia vrstva v hierarchii, ktorá má na starosti vykonávanie príkazov.

Každý operačný systém sa skladá z troch hlavných častí: jadra, monitora a ovládačov. 

Jadro je výkonná časť systému, ktorá je uložená v pamäti od spustenia až po vypnutie počítača. Jeho úlohou je podľa požiadaviek používateľa či aplikácií spúšťať alebo presúvať do operačnej pamäte ostatné časti operačného systému.

Monitor nám zabezpečuje komunikáciu s používateľom. Prijíma impulzy z klávesnice, zisťuje význam systémových príkazov, vypisuje odozvy na výstupné zariadenia. 

Ovládače zabezpečujú komunikáciu operačného systému s hardvérovými zariadeniami. Každé hardvérové zariadenie má svoju štruktúru a špecifické vlastnosti, pričom pri vývoji operačného systému ešte tieto vlastnosti nemuseli existovať. Práve preto sú ovládače navrhnuté tak, aby dokázali komunikovať s operačnými systémami prostredníctvom všeobecnejších príkazov.